Dopady štátnej podpory na rast nájomného bývania v regiónoch

Tento trend sa začal postupne meniť až v posledných 15 rokoch, kedy si štát i samosprávy začali uvedomovať potrebu rozvoja nájomného sektora. Dôvodmi boli najmä rastúce ceny nehnuteľností, ktoré znemožňovali mladým rodinám získať vlastné bývanie, ale aj potreba zvýšiť mobilitu pracovnej sily. Prvé významnejšie podporné programy sa začali realizovať okolo roku 2010.

Štátne programy na podporu nájomného bývania

Kľúčovú úlohu v rozvoji nájomného bývania zohrávajú štátne podporné programy. Medzi najvýznamnejšie patria:

1. Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) - poskytuje výhodné úvery obciam a mestám na výstavbu nájomných bytov

2. Dotácie Ministerstva dopravy a výstavby SR - priame dotácie na výstavbu nájomných bytov

3. Daňové úľavy pre súkromných investorov - zavedené v roku 2020 na podporu výstavby nájomných bytov

4. Program výstavby štátnych nájomných bytov - spustený v roku 2021

Tieto programy významne prispeli k nárastu počtu nájomných bytov. Kým v roku 2010 bolo na Slovensku približne 75 000 nájomných bytov, do roku 2022 sa ich počet zvýšil na takmer 140 000.

Regionálne rozdiely v dopade štátnej podpory

Dopad štátnej podpory na rozvoj nájomného bývania sa výrazne líši v jednotlivých regiónoch Slovenska. Najvýraznejší nárast zaznamenali:

1. Bratislavský kraj - vďaka vysokému dopytu a aktivite súkromných investorov

2. Žilinský kraj - úspešné čerpanie dotácií najmä menšími mestami

3. Trenčiansky kraj - aktívny prístup samospráv k výstavbe nájomných bytov

Naopak, najmenší nárast bol zaznamenaný v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde je dopyt po nájomnom bývaní nižší a samosprávy majú menšie finančné možnosti na spolufinancovanie projektov.

Vplyv na dostupnosť bývania v regiónoch

Štátna podpora nájomného bývania má významný vplyv na dostupnosť bývania v jednotlivých regiónoch. V mestách, kde sa podarilo vybudovať väčší počet nájomných bytov, došlo k:

1. Stabilizácii cien nájmov

2. Zvýšeniu dostupnosti bývania pre mladé rodiny

3. Prilákaniu nových obyvateľov, často kvalifikovaných pracovníkov

Príkladom môže byť mesto Žiar nad Hronom, kde výstavba viac ako 300 nájomných bytov v priebehu 5 rokov viedla k zastaveniu odlivu mladých ľudí a dokonca k miernemu nárastu populácie.

Výzvy a prekážky v rozvoji nájomného bývania

Napriek pozitívnym dopadom štátnej podpory čelí rozvoj nájomného bývania na Slovensku viacerým výzvam:

1. Nedostatok stavebných pozemkov - najmä vo väčších mestách

2. Vysoké stavebné náklady - ktoré komplikujú udržanie dostupných nájmov

3. Administratívna náročnosť - pri žiadaní o dotácie a úvery

4. Nízka atraktivita pre súkromných investorov - napriek daňovým úľavám

Tieto faktory spôsobujú, že tempo rastu nájomného sektora je stále pomalšie, ako by bolo žiaduce vzhľadom na potreby trhu.

Budúcnosť nájomného bývania na Slovensku

Odborníci predpokladajú, že význam nájomného bývania bude v nasledujúcich rokoch naďalej rásť. K tomu by mali prispieť:

1. Nové legislatívne opatrenia - napr. zákon o podpore nájomného bývania z roku 2022

2. Zvýšenie objemu financií v štátnych podporných programoch

3. Rastúci záujem súkromných investorov o sektor nájomného bývania

Očakáva sa, že do roku 2030 by mohol podiel nájomného bývania na Slovensku dosiahnuť 15-20% bytového fondu, čo by viac zodpovedalo priemeru západoeurópskych krajín.

Záver

Štátna podpora nájomného bývania má významný dopad na rozvoj tohto sektora v regiónoch Slovenska. Hoci existujú výrazné regionálne rozdiely, celkový trend je pozitívny a vedie k zvyšovaniu dostupnosti bývania. Pre ďalší úspešný rozvoj bude kľúčové pokračovať v podporných programoch, zjednodušiť administratívne procesy a vytvoriť atraktívnejšie podmienky pre súkromných investorov. Len tak sa podarí dosiahnuť zdravú rovnováhu medzi vlastníckym a nájomným bývaním, ktorá je charakteristická pre vyspelé európske ekonomiky.